Ladislav Kubala – Príbeh hráča - Klub FC BarcelonaKlub FC Barcelona

Zdieľať:

Ladislav Kubala (maď. Kubala László, špa. Ladislao Kubala) bol maďarský, slovenský a španielsky futbalista a tréner. V roku 1999 bol fanúšikmi zvolený za najlepšieho hráča v histórii Barcelony. Ale ako vyzerala jeho veľmi zaujímavá kariéra?

Detstvo

Kubala sa narodil 10. júna 1927 v Budapešti. Jeho otec bol Slovák a mama Maďarka s Poľskými a Slovenskými koreňmi. Vyrastal vo veľmi chudobných podmienkach. Otec pracoval ako murár a jeho mama pracovala v továrni. Školu nemal veľmi rád, no oveľa radšej hrával futbal.

Začiatky kariéry v Maďarsku

Svoju futbalovú kariéru začal ako 11 ročný chlapec v tíme Ganz TE, ktorý v tej dobe hral v tretej maďarskej lige. Už tam sa ukázal jeho neuveriteľný talent, keď hrával s hráčmi ktorý boli od neho starší až o 5 rokov. V 17-tich rokoch prestúpil do jedného z najlepších maďarských klubov, Ferencváros Budapešť. V prvej sezóne 1944/45 v drese “Fradi” zaznamenal v 22 zápasoch 19 gólov. Ferencváros vtedy obsadil druhé miesto v lige za úhlavným rivalom Újpestom. V nasledujúcej sezóne vsietil v 28 zápasoch 14 gólov.

Prestup do ŠK Bratislava

Po vojne sa presťahoval do Bratislavy, kde posilnil mužstvo ŠK Bratislava (dnešný Slovan Bratislava). Vtedy dostal aj Československé občianstvo, ktoré mu otvorilo dvere do reprezentácie Československa. To aj napriek tomu, že slovenčinu príliš dobre neovládal. Trénerom v klube a zároveň aj v reprezentácii mu bol legendárny slovenský tréner Ferdinand Daučík. V Bratislave odohral dokopy dva ročníky (1946/47 a 1947/48). V prvej sezóne skončil Bratislavský celok na 6. mieste v najvyššej Československej súťaži. Kubala zaznamenal 13 gólov v 24 zápasoch. V nasledujúcej sezóne skončili dokonca na treťom mieste. Ladislav Kubala si pripísal len 1 gól v 9 zápasoch. V Bratislave sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou Annou Violou. Anna bola mladšia sestra Ferdinanda Daučíka. Za reprezentáciu Československa síce odohral iba 7 zápasov, ale zaznamenal až 6 gólov.

Späť do Maďarska

V roku 1948 sa rozhodol opustiť Československo a vrátiť sa späť domov do Budapešti. Tentoraz posilnil ďalší Budapeštiansky klub a tým bol Vasas. V prvej sezóne odohral 8 zápasov, v ktorých strelil 4 góly. Znova však obsadil len 2. miesto. Nasledujúca sezóna bola jeho posledná v Maďarsku. V tej v 12-tich zápasoch strelil 6 gólov a jeho tím obsadil 7. miesto. V roku 1948 odohral 3 oficiálne a 1 neoficiálny zápas v Maďarskej reprezentácii. V týchto zápasoch sa gólovo nepresadil.

Útek pred komunizmom

Po rýchlom nástupe komunistov v Maďarsku sa v januári 1949 rozhodil utiecť na západ. Spôsob akým utiekol by lepšie nevymyslel ani James Bond. Do Rakúska ušiel na korbe Sovietskeho nákladného auta, oblečený v kradnutej vojenskej uniforme a s falošnými dokladmi. Odtiaľ sa presunul do Talianska. Jeho manželka so synom preplávali Dunaj na nafúknutej pneumatike.

Taliansko

V Taliansku sa v máji 1949 dohodol s klubom FC Turín, na tom že za nich odohrá prípravný zápas v Lisabone proti Benfice. Do Portugalska sa ale rozhodol nevycestovať, keďže jeho syn ochorel. Toto rozhodnutie mu zachránilo život. Počas toho ako leteli hráči Turína domov z Lisabonu, ich lietadlo havarovalo a na palube lietadla zomrelo všetkých 31 cestujúcich. Nakoniec sa dohodol s tímom Pro Patria. Odohral za nich v najvyššej Talianskej Seria A 16 zápasov a strelil 9 gólov.

Zákaz činnosti a Hungária

Medzitým ho Maďarská futbalová federácia obvinila z porušenia zmluvy. Podala sťažnosť na FIFU, ktorá mu udelila ročný zákaz činnosti. V januári 1950 založil s trénerom Ferdinandom Daučíkom vlastný tím Hungária. Tento tím tvorili hráči, ktorí utiekli pred komunizmom. Jeho tím hrával priateľské zápasy po celej Európe a vďaka tomuto si ho všimli ľudia z Realu Madrid a FC Barcelony.

FC Barcelona

Kubala v roku 1950 podpísal neuveriteľnú zmluvu v Barcelone. Zarábal 650 000 pesetov ročne. To bolo päťkrát viac ako dovtedy najlepší hráči v mužstve. Počas svojej prvej sezóny v Barce zaznamenal 27 gólov v 19-tich zápasoch. V zápase proti Sportingu Gijón strelil až 7 gólov. To je dodnes neprekonaný rekord. V prvej sezóne vyhral s Barcou až 5 trofejí. Potom však prišla rana keď kvôli tuberkulóze vynechal skoro celú sezónu 1952/53. Vtedy bol veľmi blízko aj ku koncu kariéry. Popularita Kubalu bola v Katalánsku a dokonca aj v Španielsku obrovská. V Barcelone bola jeho fotka na každom rohu. Dokonca bol jedným z dôvodov prečo bol postavený Camp Nou. Nakoniec ostal v Barcelone, kde hrával pravidelne do roku 1960, keď sa pohádal z trénerom Heleniom Herrerom, ktorý ho posadil na lavičku. V roku 1961 ukončil hráčsku kariéru. Ďalej však pokračoval v Barcelone, ako tréner. V roku 1963 sa však dohodol s tímom Toronto City z Kanady, kde za 25 zápasov strelil 18 gólov. Vo svojej kariére reprezentoval aj Španielsko (19 zápasov a 11 gólov) a Katalánsko.

Trénerská kariéra

Po odchode z Barcy sa dohodol s Espanyolom, ako tréner. Trénoval tam svojho syna Branka. V roku 1966 podpísal zmluvu s Zurichom, znova, ako hrajúci kouč. V roku 67 odišiel do Kanady, kde trénoval klub Toronto Falcons. Španielsku reprezentáciu trénoval až 11 rokov (Do roku 1980). V roku 1980 krátko pôsobil znova v Barcelone. Po pôsobení v niekoľkých Španielskych kluboch okúsil Saudskú ligu, kde trénoval Al-Hilal. Svoju trénerskú kariéru ukončil na lavičke Paraguaja v roku 1992.