Dojímavý list Lea Messiho jeho zosnulému otcovi

“Tati, stále nemôžem uveriť, že si odišiel. Nedochádza mi to, alebo vlastne nechcem, aby mi to došlo. Je pre mňa veľmi ťažké predstaviť si, že ťa už viac neuvidím, že sa už viac neporozprávame. Viem, že si trpel a že takto je to najlepšie, ale odišiel si rozhodne príliš skoro. Ešte sme mali toľko vecí, z ktorých sme sa mohli spolu tešiť.

Tak veľmi si ma prosil, aby som hral na posledných majstrovstvách sveta, a niekoľko dní pred ich začiatkom sa tvoj stav zhoršil. Bolo to prvýkrát, čo si nemal byť na turnaji, ale mama mi hovorila, že sa budeš cítiť lepšie a budeš môcť cestovať. Hovoril som ti, že postúpime do finále, aby si mohol prísť.

Po každom zápase som čakal na tvoju správu a chýbala mi. Vtedy som si uvedomil, že situácia je naozaj vážna. Napriek tomu som neprestával myslieť na to, aby som došiel čo najďalej, dal ti čas a zariadil, aby si videl aspoň jeden zápas. Dostali sme sa do finále, ale nemohol si tam byť. Chcel som ho vyhrať, aby som ti priniesol trofej a ukázal ti ďalšiu. Nepodarilo sa, moje nohy už nevládali. Tentoraz som sa snažil bojovať s vlastným organizmom, ale nemohol som. Ani na chvíľu som sa necítil dobre.

Keď som sa vrátil, myslel si si, že sme prehrali finále po penaltách. Nemohli sme sa porozprávať o všetkom, čo sa stalo. Nemohol si so mnou nič z toho prežiť. Nestali sme sa majstrami, ale nemáš tušenia, ako veľmi sme sa tešili z každého zápasu. Opäť raz si mal pravdu: musel som tam byť a hrať na týchto majstrovstvách sveta.

Hovorím ti o tom, pretože je to jediná vec, o ktorej sme sa nestihli porozprávať, pretože o všetkom ostatnom už vieš. Rozprávali sme sa každý deň a vídali sme sa vždy, keď mi to moje povinnosti dovoľovali.

Neviem, čo budem robiť bez teba, neviem ako mám ísť ďalej. Ja som jednoducho hral futbal a teraz mám dosť pochybností, či to ešte budem dlho robiť. Bol si pri mne od samého začiatku, do konca zostávalo už tak málo. Prečo si nevydržal ešte tú chvíľu, aby sme to mohli dokončiť spolu?

Viem, že tvojím šťastím bolo vidieť, že sa tvojej rodine darí: tvojej manželke, tvojim deťom a predovšetkým – tak, aby sa o tom ostatní nedozvedeli – pozerať sa na mňa na ihrisku…

Odkedy som bol malý, vždy to tak bolo. Vozil si ma na všetky tréningy, len čo si sa vrátil z práce. Na mnohé z nich ma brávala mama, pretože ty si vtedy pracoval.

Samozrejme, nevynechal si ani jeden zápas. Ako veľmi si trpel, keď si ma sledoval, a ako veľmi si sa z toho tešil, hoci si ma nikdy príliš nechválil.

Bol si otcom, priateľom a agentom. Vždy si bol presne takým človekom, akým bolo treba byť v danom momente, a nikdy si sa v ničom nepomýlil. Ak odhliadnem od niekoľkých výčitiek či hádok, vždy si mal pravdu. Napokon sa všetko skončilo tak, ako si hovoril.

Budeš mi veľmi chýbať, ale vždy budeš prítomný, predovšetkým vo výchove mojich detí, pretože ich učím a vychovávam tak, ako ste vy vychovávali mňa.

Odpočívaj v pokoji a staraj sa o nás zhora tak, ako si sa o nás staral tu. Ďakujem ti za všetko.

Milujem ťa, tati.”